Debata o podozrivých zákazkách v štátnom IT nám na politickej scéne už mierne eskaluje, ale na vecné otázky žiadne odpovede neprichádzajú. Naopak, pán minister Migaľ neustále opakuje, že “obstarávajú zákonne, transparentne a efektívne”. Vieme, že stokrát opakovaná lož sa zvykne stávať pravdou, a preto opäť prinášame zopár faktov k tvrdeniam pána ministra. 

Okrem toho, že jeho vlastný štátny tajomník Štefánek priznal, že “pristúpili k procesom od konca”, rozoberme si toto tvrdenie na drobné.

O transparentnosti obstarávania

Ministerstvo informatizácie (MIRRI) sa rozhodlo nakupovať formou licencií cez tzv. dynamický nákupný systém (DNS). DNS je úplne legitímny a najmä rýchly nástroj na nákup bežne dostupných tovarov a služieb na trhu. 

Tu si však musíme uvedomiť, že:

1. Bežne dostupný tovar a služby majú spravidla množstvo rôznych dodávateľov, dajú sa k nim nájsť detaily, skrátka – sú bežne dostupné.
2. Prehlásiť niečo ako slovensko.sk v obstarávaní za bežne dostupný softvér patrí pod žáner sci-fi. Je to úplne naopak, ťažko si predstaviť niečo unikátnejšie ako softvér napasovaný presne na našu legislatívu, procesy a infraštruktúru súčasného prevádzkovateľa slovensko.sk. Napokon, výhrady k tomu vyjadrila aj samotná IT Asociácia Slovenska.
3. DNS vždy zasiahne menší počet potenciálnych uchádzačov ako verejná súťaž. Zahraničné firmy sledujú najmä medzinárodné a verejné portály na tendre, vestník verejného obstarávania a nie rôzne DNS slovenských inštitúcii. 
4. Zákazky (a dokumentáciu k nim) vidia len uchádzači, ktorí sú do DNS zaradení. Výzvy na nové zákazky sa nezverejňujú, ale sprístupnia len medzi registrovanými účastníkmi.
5. Po ukončení zákazky v DNS sa zverejňuje len víťaz a hodnota zmluvy. Ostatné ponuky nie sú verejné, vidia ich len účastníci konania. V bežnom obstarávaní pritom možno vidieť všetky ponuky a porovnania.
6. Ak nakupujete len licenciu (ako v tomto prípade), nedostanete k tomu inštaláciu, konfiguráciu a prevádzkovú podporu. Tú budete musieť súťažiť tiež alebo zabezpečiť internými kapacitami, zadarmo to nebude.

V skratke: Cez DNS sa obstaráva niečo, čo sa cez DNS obstarávať rozhodne nemá, dozvie sa o tom menej firiem, a neuvidíme ani kto a ani za koľko riešenie ponúkal.

O súlade so zákonom

Jedna z najdôležitejších zmien, ktorá sa udiala za posledných 10 rokov v informatizácii je to, že projekty sa verejne pripomienkujú a hodnotia ešte pred samostatným obstarávaním. Pripomienkujeme ich aj my v Slovensko.Digital, verejnosť, ale aj hodnotitelia na MIRRI a Útvar hodnoty za peniaze.  

V temnej minulosti informatizácie tomu tak nebolo a práve aj súčasné slovensko.sk je krásnym príkladom toho, aké problémy vznikajú, ak sa fáza prípravy a dialógu podcení. MIRRI pri projektoch za cca 38 miliónov eur preskočilo fázu projektového zámeru, odborného hodnotenia a verejného pripomienkovania podľa vyhlášok a metodík MIRRI, čím sa vyhlo kontrole efektívnosti, súladu s architektúrou štátu a verejnej diskusii o zmysluplnosti investície.

Nehovoriac o tom, že každý z týchto podozrivých projektov má, zrejme náhodou, odhadovanú cenu tesne pod 10 miliónov eur. Práve táto hranica by pritom vyžadovala povinné hodnotenie zo strany Útvaru hodnoty za peniaze. Našťastie úradníci na ministerstve financií nie sú padnutí na hlavu, na tento lacný trik nenaleteli a budú sa pýtať nepríjemné otázky.

Zjednodušene povedané: Môžete mať najtransparentnejšie obstarávanie na svete, ale ak obstarávate nefunkčnú či neužitočnú hlúposť, bude to stále len transparentne obstaraná hlúposť. 

Naozaj by sme uvítali, aby sa najdôležitejšie centrálne komponenty informačných systémov na Slovensku netvorili za zatvorenými dverami bez odbornej diskusie, bez posúdenia, na to určenými, komisiami a útvarmi a nenakupovali spôsobom, ktorý skôr pripomína nástenkové tendre z minulosti. Ak pán minister nedokáže odpovedať na základné otázky odbornej verejnosti, nech na ne môžu odpovedať aspoň jeho podriadení. Otázky od nás majú jeho štátni tajomníci a generálni riaditelia už niekoľko týždňov.